Tak je tu další dielik. Pekné čítanie.
Keď som prišla domov bolo 20:30 tak som sa chcela len osprchovať a konečne zaspať ale niekto mi to nedovolil. Bol to Yoroichi. " Jé ahoj prečo ma tu čakáš? Nemal si už spať ?" spýtala som sa lebo my bolo niečo divné. " Lebo sa ťa chcem niečo spýtať." Povedal a premenil sa naspäť na Itachiho. Chcela som skríknuť ale zapchal mi ústa. " Teraz ma budeš počúvať. Ty sa ku nám pridáš. Po dobrom alebo po zlom a je mi to jedno lebo ťa potom dotiahnem ku nám. Je ti to jasné?" nárokoval odpoveď tak mi pustil ústa.
Možno si myslel, že budem chcieť zakričať tak mi ich zase zapchal. " To nie je dobrý nápad. No dobre pokývaj hlavou. Či áno alebo nie." Povedal a tak som mu odpovedala pokývaním hlavy, že áno. Presne som vedela čo robím veď to bola misia. " Dobre teraz ťa pustím a ty nebudeš vyvádzať. A dám ti presne inštrukcie čo máš robiť." Povedal a pustil mi ústa. Potom mi pomaly ale jasne povedal, že ako sa mám teraz správať a čo mám robiť. A tak som ho poslúchla ale poprosila som aby ešte jednu noc počkal lebo sa chcem vyspať a na moje prekvapenie povolil. A odišiel z izby a ja som sa pomaly balila a čakala kedy príde Gaara aby som mu povedala, že idem na rok na misiu. Jasne nemala som v úmysle mu to hovoriť.

" Ahoj láska." Povedal Gaara a ja som skoro chytila infarkt. Bolo okolo 3 v noci a ja som ešte stále nespala možno keby neprišiel teraz Gaara zaspala by som. " Ahoj. Nejdeš nejak neskoro?" spýtala sa som sa. " Prepáč ak som ťa zobudil ale bol som si niečo vybaviť." Povedal tajuplným hlasom. "Dobre mne to nevadí." Odpovedala som mu a podozrievala som ho z niečoho ale aj tak musím ísť na misiu nemôžem to dlho tajiť. " ä Sakura mohla by si sa nachvíľu postaviť?" spýtal sa a ja som sa postavila veď čo také zlé by sa mohlo stáť ? A on si kľakol na jedno koleno a už som vedela koľko odbilo. " Ty nie si normálny." Povedala som keď už vyťahoval krabičku s niečím. Úplne moju poznámku ignoroval. A začal. " Sakura nepoznám ťa si síce dlho ale to nevadí. Len viem, že som sa do teba zamiloval. A chcel by som sa ťa opýtať. Vezmeš si ma ?" povedal to ako keby si to už veľa krát nacvičoval. Ja som len stála zarazene vedela som, že svadba by sa musela uskutočniť až na rok a ja by som to nevydržala. Kým som tak premýšľala : " Sakura tak vezmeš si ma ?" nevzdával sa Gaara. "Áno, áno a ešte raz áno." Povedal som a hodila som sa mu okolo krku. " Ale mám jednu zlú správu." Povedal som zarmúteným hlasom aj keď som sa snažila byť veselá. " Akú ?" pýtal sa a ja som vedela, že mu to musím povedať. " No ide o to, že Tsunade ma poverila misiou, ktorá bude trvať rok. Ale sľubujem, že sa vrátim celá a živá. A nevrátim sa do Konohy ale do Suny za svojim snúbencom." Povedala som s odhodlaním. " A kedy máš ísť? Lebo vieš .... svadba." Povedal zarmútene. " Už zajtra ... nie ... dnes ráno o 8 odchádzam. Prepáč ale vyna...." nedopovedala som lebo ma pobozkal. Nasunul mi rýchlo prsteň na prst. A začal ma bozkávať. Nebránila som sa lebo som vedela, že toto môže byť naše posledné stretnutie. A tak sme sa milovali celú noc.
Ráno o 7 nás zobudil budíček, ktorý som si nastavila včera večer keď som čakala na Gaaru. "Saky dávaj na seba pozor a nezabudni čo si mi sľúbila." Povedala pobozkal ma na ústa. "Neboj dám si pozor nikdy ma nepodceňuj. A sľub splním." Povedala som už som utekala do sprchy aby na mňa nemuseli čakať tí blbý Akatsukovia. Hihihi ako blbo to znie Akatsukovia hihihi. Chcela by som vedieť kto im ten názov vymyslel - rozmýšľala som počas sprchy ale aj preto aby som si zlepšila náladu.

A pardon, že je to také krátke.
Nabudúce další dielik.

Chjóóóóóó!V tom nejlepším to skončí T_T.
Ale jinak to bylo supeeeeeeeeeeeeeeeeer :)