Tak je tu další dielik. Mojho príbehu.
Bol to Sasuke Uchiha. Neuveriteľné, jednému Uchihovi ujdem a nájde si ma druhý. Hrozné. " Tak malička. Teraz položíš to dieťa na zem a nič sa mu nestane. A ani tebe nie. Ja si ho vezmem a vrátim rodičom." Povedal medovým hlasom ale pre mňa to už nebol medový ale hrôzostrašný hlas.
" Nikdy. Ja som jeho matka. A dieťa nedám to by si ma musel zabiť aby si ho dostal." Povedala som výhražne. A rozmýšľala som nad plánom. Alebo som sa tak aspoň tvárila lebo plán som už mala, odkedy sa objavil. " Ale, ale. Daj mi to dieťa a prestaň klamať. A je mi jedno či si z Akatsuki. Ich ani teba sa nebojím. A prestaňte vraždiť vy biedne červy." Povedal už drsnejšie. " Tak ja som ti maličká a biedny červ ? Ak chceš vedieť tento rok sme nikoho nezabili. Tak sa prestaň vyhrážať. Lebo zabijem ja teba. Uchiha." Skríkla som po ňom. " Nikoho ste nezabili ? Nebuď smiešna. Zabili ste moju celoživotnú lásku. Sakuru. A to vám neodpustím." Vyhrážal sa ďalej. Hmmmmm, tak toto musela zariadiť Tsunade. Lebo ja žijem hihihii . Ten je ale debil, že ani nevie s kým hovorí je ako by ma nespoznal ale tým lepšie pre mňa potom mu to dôjde. -pomyslela som si. " Hmmm. Aké sladké tak mi sme ti zabili lásku, hej ? A nezabil si ju náhodou ty ? Sasuke Uchiha ?" kričala som po ňom. Aj som musela lebo inač by som sa nemohla vypariť. ( asi tomu nerozumiete ale hneď sa to dozviete ) " Ja som ju nezabil. Museli ste to byť vy. A skade vieš moje meno ?" čudoval sa. " To už je moja vec. A prepáč, že som ťa zdržala ale musím ísť domov." Povedala som a zamierila si to na Konohu.
" Pomaly, pomaly. Ty nikam nepôjdeš kým mi nedáš to dieťa." Žiadal znova, no ale to bola posledná kvapka trpezlivosti. Malú Konan som položila na zem. " a čo tak zrazu." Povedal posmešne. " Len sa neboj toho dieťaťa sa ani nedotkneš." Povedala som a už som sa rozbiehala za ním. " Tak malé dievčatko sa chce biť." Povedal a hodil po mne kunaje. " Len žeby si už neležal na zemi." Povedala som na oplátku. Tak sme sa slovne napadali. A bojovali.
Zatiaľ som bola niekde v lese na ceste do Suny. Chcete vedieť ako som unikla Sasukemu ? No bolo to asi tak nejak, že keď sa objavil a dával si dole kapucňu nevšímal si čo robím ja. A ja som to využila. Urobila som rukami znamenia popod to ako som držala malú Konan. A vytvorila klona. A ja som zatiaľ ušla, kým sa môj klon a klon Konan, no len môj klon hlavne rozprával. Tak ja som ušla. No a teraz som na ceste do Suny. " Konan tuším vidím púšť. Neboj za chvíľočku sme doma. Konečne uvidíš svojho ocka a on teba." Šeptala som jej do uška.
Sasuke dlho bojoval proti môjmu klonovi. " No tak čo si už unavený. Hm to sa na Uchihu nepodobá. Tým chcem povedať, že Itachi by už tú moju hru dávno prekukol." Povedal klon. "Čo to tu melieš ? Akú hru ?" pýtal sa ako debil. "Túto." Povedal klon a hodil kunai do klona malej Konan. A tá sa vyparila. " Klony ?" spýtal sa prekvapene. " Až teraz si na to prišiel ? Hmm myslela som si, že si silnejší. No nič ja idem." Povedal a pomaly sa poberal preč. ( môj klon) " Počkaj. Keď si hovorila to, že vy ste Sakuru nezabili. Tak kto ju potom zabil ?" spýtal sa ale odpoveď nedostal lebo môj klon sa vyparil. No a mňa už nenájde.
Bola som už skoro pri Sune. No ale musela som si zmeniť podobu lebo by ma inač skôr zabili ako pustili dnu. Tak som sa zmenila a malú Konan som nechala tak. Pomaly som prechádzala okolo stráži. " Hej ty. Kam si myslíš, že ideš ?" spýtal sa jeden tuším to bol Baki. " Idem za Kazekagem. Potrebujem mu niečo doniesť. Misia veď vieš." Povedala a ukázala som mu prstom na svoju pásku. " Dobre. Ale prečo nesieš dieťa ?" spýtal sa lebo sa mu to nezdalo. " No to je moje dieťa a ja som ninja. Nemám príbuzných, ktorý by sa o ňu postarali. Tak som ju musela zobrať so sebou." Klamala som ako o dušu. " Aha. A prečo si ju nenechala manželovi ?" spýtal sa keď už som chcela ísť. S tými strážami je ale problém škoda, že sa tu neobjaví teraz Sasuke mala by som menej roboty. - pomyslela som si. " No lebo môj manžel je tiež na misii. A dosť vypytovania nie som nebezpečná. Kým mi niekto neublíži. Takže potrebujem ísť za Kazekagem. Odvedieš ma tam alebo mám isť sama ?" spýtala som sa ale nečakala som odpoveď. Vedela som kde má Gaara kanceláriu. Ani s neunúval ma nasledovať nechal ma tak keď videl, že som neškodná. Ja som išla pomaly Sunou. Tak Konan toto je náš domov. Konečne -myslela som si.
Keď som zaklopala na dvere Kazekageho. " Ďalej." Skríkol dievčenský hlas. Prv som váhal, či som zle nezabočila. Ale aj tak som vošla. Zatvorila za sebou dvere. " Čo si prajete ?" spýtala sa ta ženská. Ale keď som sa pozrela bližšie tak som spoznala Temari. Ale čo tu tá robí. A kde Gaara ? To až v ďalšej časti.
" Pomaly, pomaly. Ty nikam nepôjdeš kým mi nedáš to dieťa." Žiadal znova, no ale to bola posledná kvapka trpezlivosti. Malú Konan som položila na zem. " a čo tak zrazu." Povedal posmešne. " Len sa neboj toho dieťaťa sa ani nedotkneš." Povedala som a už som sa rozbiehala za ním. " Tak malé dievčatko sa chce biť." Povedal a hodil po mne kunaje. " Len žeby si už neležal na zemi." Povedala som na oplátku. Tak sme sa slovne napadali. A bojovali.
Zatiaľ som bola niekde v lese na ceste do Suny. Chcete vedieť ako som unikla Sasukemu ? No bolo to asi tak nejak, že keď sa objavil a dával si dole kapucňu nevšímal si čo robím ja. A ja som to využila. Urobila som rukami znamenia popod to ako som držala malú Konan. A vytvorila klona. A ja som zatiaľ ušla, kým sa môj klon a klon Konan, no len môj klon hlavne rozprával. Tak ja som ušla. No a teraz som na ceste do Suny. " Konan tuším vidím púšť. Neboj za chvíľočku sme doma. Konečne uvidíš svojho ocka a on teba." Šeptala som jej do uška.
Sasuke dlho bojoval proti môjmu klonovi. " No tak čo si už unavený. Hm to sa na Uchihu nepodobá. Tým chcem povedať, že Itachi by už tú moju hru dávno prekukol." Povedal klon. "Čo to tu melieš ? Akú hru ?" pýtal sa ako debil. "Túto." Povedal klon a hodil kunai do klona malej Konan. A tá sa vyparila. " Klony ?" spýtal sa prekvapene. " Až teraz si na to prišiel ? Hmm myslela som si, že si silnejší. No nič ja idem." Povedal a pomaly sa poberal preč. ( môj klon) " Počkaj. Keď si hovorila to, že vy ste Sakuru nezabili. Tak kto ju potom zabil ?" spýtal sa ale odpoveď nedostal lebo môj klon sa vyparil. No a mňa už nenájde.
Bola som už skoro pri Sune. No ale musela som si zmeniť podobu lebo by ma inač skôr zabili ako pustili dnu. Tak som sa zmenila a malú Konan som nechala tak. Pomaly som prechádzala okolo stráži. " Hej ty. Kam si myslíš, že ideš ?" spýtal sa jeden tuším to bol Baki. " Idem za Kazekagem. Potrebujem mu niečo doniesť. Misia veď vieš." Povedala a ukázala som mu prstom na svoju pásku. " Dobre. Ale prečo nesieš dieťa ?" spýtal sa lebo sa mu to nezdalo. " No to je moje dieťa a ja som ninja. Nemám príbuzných, ktorý by sa o ňu postarali. Tak som ju musela zobrať so sebou." Klamala som ako o dušu. " Aha. A prečo si ju nenechala manželovi ?" spýtal sa keď už som chcela ísť. S tými strážami je ale problém škoda, že sa tu neobjaví teraz Sasuke mala by som menej roboty. - pomyslela som si. " No lebo môj manžel je tiež na misii. A dosť vypytovania nie som nebezpečná. Kým mi niekto neublíži. Takže potrebujem ísť za Kazekagem. Odvedieš ma tam alebo mám isť sama ?" spýtala som sa ale nečakala som odpoveď. Vedela som kde má Gaara kanceláriu. Ani s neunúval ma nasledovať nechal ma tak keď videl, že som neškodná. Ja som išla pomaly Sunou. Tak Konan toto je náš domov. Konečne -myslela som si.
Keď som zaklopala na dvere Kazekageho. " Ďalej." Skríkol dievčenský hlas. Prv som váhal, či som zle nezabočila. Ale aj tak som vošla. Zatvorila za sebou dvere. " Čo si prajete ?" spýtala sa ta ženská. Ale keď som sa pozrela bližšie tak som spoznala Temari. Ale čo tu tá robí. A kde Gaara ? To až v ďalšej časti.
Tak zase žiadne obrázky ale nebojte zachvílu to zmenim.
Komentíky prosím.

Supeeerrrrrr.Už se těším na další dílek