close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Tu prosím kliknite ak sa chcete zapojiť do našeho príbehu, ktorý môžete písať aj vy. už áme pár tak už stači len doplnať čo by ste vy dali. kliknite na Vaš príbeh
A zapojte sa aj vy.

Púštná láska 16. kap.

21. května 2009 v 7:20 | anjelik1195 |  Príbehy
Tak mám už dokončenu ďalšiu kapitolku. Tak príjemné čítanie.

Keď som zaklopala na dvere Kazekageho. " Ďalej." Skríkol dievčenský hlas. Prv som váhal, či som zle nezabočila. Ale aj tak som vošla. Zatvorila za sebou dvere. " Čo si prajete ?" spýtala sa ta ženská. Ale keď som sa pozrela bližšie tak som spoznala Temari.

" Ahoj. Kde je Gaara ?" spýtala som sa ešte v premenenej forme. " Kto ste, že sa opovažujete oslovovať Kazekageho menom ? To smie len blízka osoba." Pokarhala ma. A ja som si spomenula, že som sa ešte nezmenila späť. " Temari prepáč zabudla som, že som premenená. " povedala som už v svojej koži. Hihihi.
" Á sakura to si ty. Rada ťa zase vidím živú." Povedala Temari. " Prečo čo mate stým či som mŕtva či živá. Veď som mala misiu. A musím povedať, že to bolo veľmi zaujímavé." Povedala som potajomky. " No lebo Tsunade ťa vyhlásila za mŕtvu. Že na misií, ktorá ti mala trvať rok ťa zabili. No ale telo nenašli." Povedala Temari. " No dobre spravila. A inač kde je Gaara ?" spýtala som sa. " To je ten problém. Gaara keď sa dozvedel, že ťa zabili. Skoro sa sám zabil. Ale zabránila som tomu tým, že som mu povedala, že teba by len tak nezabili. No a tak ťa išiel hľadať. No a mne prenechal úrad." Povedala a ja som na ňu len neveriacky pozerala. " To nemyslíš vážne. Tak to ho budem musieť nájsť ja. Lebo ak sa Akatsuki dozvie, že som nažive zabije nielen jeho ale aj mňa. A všetko a celá misia bude v ťahu." Povedala som urýchlene. " ale Sakura nemôžeš ísť za ním." Povedala vystrašene Temari. " A prečo by som nemohla ?" spýtala sa som sa zvedavo. " No lebo ... ... ... .... lebo" " o tak pusti to už von." Povedala som nazlostene. " No lebo stojí za tebou." Povedala radostne. Ja som sa rýchlo otočila. A naozaj tam bol. " Temari kto je tento človek. Stráže povedali, že ma hľadá jedná dáma s dieťaťom. Ale táto dáma nie je, tá ktorú mi opísali." Povedal s úsmevom na perách. " Ale Gaara to som ja Sakura. Tvoja snúbenica. A pozri tu je tvoja dcéra." Povedala som radostne. A chcela som mu podať malú Konan. Len on nejak nereagoval. Už sa prestal usmievať. Už mal vážny výraz. " Ty nie si Sakura. Sakuru zabili Akatsuki. Takže ty si zabila moju snúbenicu a teraz sa za ňu vydávaš. A ty Temari si ma sklamala ako si ma mohla takto oklamať. Sakura už nežije." Povedal smutne. Zrazu začala Konan plakať. " Čččččč neplač. Neboj aj mamička je smutná. Viem čo som ti sľúbila ale ja už tu nič nezmôžem." Šuškala som jej do uška. " Kazekage mohla by som v Sune bývať ?" kým sa spamätáte ? - ale to som nahlas nepovedala. Veď on sa spamätá. "Môžete. Temari vám ukáže kde budete bývať. Večer si chcem s vami pohovoriť." Povedal a ukázal mi aby som mohla odísť. Už som sa nezmenila, už som sa nebála toho či ma zabijú alebo nie. Bola som mnou Temari, už som sa ničoho neobávala.

" Sakura. Ospravedlňujem sa za Gaaru. Len on je taký tvrdohlavý." Trápila sa Temari. " Nevadí. Veď on sa spamätá." Povedala som aj ja trochu utrápene. " No tak tu bývaš. Je to malý domček ale je v ňom útulne. Keď sme boli malý bývali sme tu. To bolo detstvo." Zaspomínala Temari. " Ďakujem ti Temari, že aspoň ty veríš, že som nažive. Inač potrebovala by som oblečenie a papier aby som mohla napísať Tsunade, že žijem ale v Sune a ako dopadla misia." Povedala som. " No oblečenie už máš pripravené v dome. A toho papiera. No rada ti ho pošlem. Tak ja musím. Ale neboj donesiem ti to. Tak zatiaľ." Povedala a nechala ma samu s Konan. Vošla som do domčeka. No a naozaj vyzeral útulne ako povedala Temari. Neviem ako by som si poradila bez Temari.



Bol večer a ja som musela ísť ku Gaarovi. No tak vytvorila som si klona a nechala ho s malou Konan. Pomaly som išla Sunou. Až som zastala pre Gaarovou kanceláriou.
Už nemala Akatsuki hadry ale svoje. Zaklopala som. "Poďte ďalej." Povedal Gaara láskavo. Tak som vošla. " Dobrý večer. Čo ste si želali ?" spýtala som sa najslušnejšie ako som vedela. "No chcel som aby ste mi podpísali pár veci. Zapísali svoje a toho dieťaťa meno." Povedal a podával mi papier, ktorý treba podpísať. Vypisovala som všetko možné. No a potom prišlo na rad moje a Konaniné meno. No proste som ho tam napísala. A odovzdala papiere. " Kazekage môžem vás poprosiť aby moje papiere nik nevidel. A Konoha nevedela, že som tu. Akože nič neskrývam len je tam jeden človek, ktorý ma chce zabiť." Vymyslela som si to. "Jasne nemusíte sa báť." povedala dal mi pokyn, že môžem odísť. Tak som odišla.

Gaara si pozeral papiere a prišiel na niečo zaujímavé. Ale to až v ďalšej časti.



Komentíky prosím.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nikol-chan twoje eSBénko ♥♥♥ Nikol-chan twoje eSBénko ♥♥♥ | E-mail | Web | 23. května 2009 v 11:33 | Reagovat

krása

2 Hime***tvoje SBéčko*** Hime***tvoje SBéčko*** | Web | 23. května 2009 v 21:42 | Reagovat

suuper moc se těším na pkráčko :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama