Tak som tu konečne. a dávam sem další dielik. Krásne čítanie.
Prešli ďalšie tri mesiace. Už som bola na konci tehotenstva. Už len pár dni mi trebalo do pôrodu. Pri pôrode mi mala pomôcť Konan. Ona jediná. Tých debilov by som k sebe nepustila. A budem dávať Konan inštrukcie, že čo má robiť.
No a dieťa sa narodilo zdravé a krásne ako jej otec. Usadila mi dieťa na ruky a odišla. Bude sa volať Konan -pomyslela som si. No vtom vbehli dnu ostatný a s takým rámusom, že som musela schovať malú Konan do náručia ešte hlbšie. " VY KRETÉNI NEVIDITE, ŽE TU SPÍ MALE DIETA ?" vrieskala som po nich. " No tak prepáč pani nedotklivka. Ale aj my sme chceli vidieť aký prírastok sme dostali." Povedal ironicky Itachi. " VYPADNI." Skríkla som naňho. Už mi liezol na nervy. Super už len 3 mesiace a už padám z tade. Konan mi bude chýbať ale čo už. Tý debili zblbnu aj malú Konan. " dobre, dobre veď už idem aj tak som ho nechcel vidieť len Pein nás tu nahnal." Povedala a odišiel. Po ceste : To malé bolo ale zlaté kto vie s kým ho má. Dúfam, že ho budem môcť trénovať. - také sa mu vírili v hlave myšlienky. Ale bude mať smolu lebo to malé uvidí len 3 mesiace potom padám. " PEIN" skríkla som keď odišiel Itachi aj ostatný, Ktorých som s pomocou Konan vyhnala. " Ano. Čo chcete ?" spýtal sa znudene. A prezeral si malú Konan. "PEIN AKO SI ICH MOHOL POSLAŤ SEM. VEĎ NEVIDÍŠ SNAĎ, ŽE POTREBUJEM KĽUD ?" vrieskala som až som mala pocit, že strácam hlasivky. " Dobre. Prepáč ale ja som nevedel. Nikdy som žiadne dieťa neprijal do organizácie. Ja som deti zabíjal." Povedal zarmútené. A pozrel sa mi na prst, kde som mala prsteň od Gaari. Bože, ako mi chýbal. Ale už len 3 mesiace a už ho uvidím a vezmem si ho. - pomyslela som si pod tým pohľadom. " ä Sakura ty si zasnúbená ?" spýtal sa lebo mu to bolo nejaké podozrivé. " Nie to je len prsteň mojej matky, ktorý dostala od môjho otca keď sa brali." Musela som klamať nechcela som aby mali podozrenie. " Aha. No dobre teraz ťa nechám." Povedal a odišiel. Ale to bolo dobré pre mňa lebo ešte chvíľu a bola by som skolabovala. Bola som strašne unavená.
" Sakura ty si mu klamala." Povedala zrazu ale potichu Konan. " ä čo a v čom som mu klamala. Ja som mu neklamala." Povedala som rozhodujúco. " ale klamala a teraz klameš aj mne. A ide o ten prsteň." Povedala pobavene. " Aha. No áno klamala som mu." Povedala som trochu sklesnuto. " A prečo si mu klamala ? Chceš tým povedať, že si zasnúbená ?" spýtala sa. " No áno som zasnúbená. A za 3 mesiace odchádzam od vám. Prosím Konan nehovor to Peinovi. Keď odídem tak mu povedz, že som sa išla s malou prejsť. A potom ma napadli nejaký ninjovia a zabili keď som chránila malé." Povedala som pravdu. " Dobre ale daj si pozor. Ale pre istotu budem čušať ešte tie š mesiace." Povedala sa vydala sa k dverám. "Arigato Konan." Povedala som a už som upadla do spánku, ktorý som si zaslúžila. O diaťa som sa nemusela báť bolo hneď vedľa mňa v postielke. A nepýtajte sa ma kde ju vzali.
O 3 mesiace.
Ako som povedala vydala som sa akože na prechádzku. Konan ma trochu vyprevádzala. " sakura v tok kočíku máš všetky veci čo si si doniesla k nám. Budeš mi chýbať." Povedala a ukázala na kočík. " Arigato, že mi pomáhaš. Fakt neviem ako by som si bez teba poradila." Povedala som a objala som ju. "Dúfam, že na mňa nezabudneš." Povedala smutne. " Neboj budem ťa mať stále pri sebe." Povedala som z úsmevom " len aby ty si nezabudla." Ešte som dodala. " Neboj na takú kamarátku sa ťažko zabúda. A inač za tie 3 mesiace si nám nepovedala ako sa volá to malé." Povedala a pozerala sa takým materinským pohľadom na malú Konan. " No pomenovala som ju po svojej najlepšej kamarátke." Povedala som. " Aha." Len to povedala ale veľmi smutné. " Ale veď ty si moja najlepšia kamarátka. A volá sa Konan ako ty. Hihihihi." Zasmiala som sa. Až jej oči zažiarili keď som jej to povedala. " Arigato Sakura. Ale už choď lebo ťa začnú hľadať." Povedala a utekala ku skrýši. Ja som sa ešte raz pozrela na ňu a utekala som svojím smerom. Všetko som urobila tak aby so vyzeralo, že ma niekto napadol. Aj s dieťaťom zabil.
Konečne idem domov. No keď prídem musím napísať správu Tsunade. A ešte jedna dôležitá vec. Konečne si zobrať Gaaru za manžela. Čakala som na to rok. Už sa neviem dočkať kedy ho uvidím. Presne tento deň pred rokom ma popýtal o ruku. Bolo to prekrásne. Nemôžem uveriť tomu, že už som ho rok nevidela - keď som tak rozmýšľala nevšimla som si kunai, ktorý popri mne preletel. Keď som si to uvedomila. Utekala som ako o dušu. No ale ten ninja, ktorý ma napadol mi zatarasil cestu. Mal na sebe čierny plášť s čiernou kapucňou tak som mu nevidela do tváre. Ale určite bol ANBU. A jednu vec som vedela dobre, je z Konohy. Druhá vec bola tá, že ma prišiel zabiť. A tretia - mala som na sebe ešte stále plášť Akatsuki. Takže aj keby chcel tak ma nespozná, že aj ja som z listovej. Mala som strach. Ale nie z ninje ale o dieťa, ktoré som držala v náruči. Rozmýšľala som ako ho zachrániť. A kým som rozmýšľala všimla som si, že ten debil, ktorý ma napadol si dáva pomaly dole kapucňu. Dal si ju dole a neuveríte mi kto stál predo mnou a chcel ma zabiť. Bol to ...............
pardon ale zase to je bez obrázka .
Komentíky prosím.

kawai