Ahojte tak je tu nový dielik. Pekné čítanie.

Gaara si prezeral papiere, ktoré som vypísala. Pozeral si dni narodenia a miesta. Moje bolo normálne. Ale Konanino nie. Pozornejšie si to prešiel. Ako pozeral tak pozeral stále mala miesto narodenia sídlo Akatsuki. No keď pozrel a moje meno. Zarazil sa. Bolo tam : SAKURA HARUNO.
Takým písmo, ktoré viem iba ja. Gaara tomu nemohol uveriť. Radšej si všetky papiere prešiel ešte raz. A napokon sa rozhodol, že si tie papiere pozrie ešte raz. Aj tak už je dosť zmorený hľadaním. Už ma halucinácie. Tak si ľahol. Ja keď som prišla domov. Konan spala takže som mohla pozerať TV. Ale nemohla som sa na to sústrediť stále som rozmýšľala nad tým, či si ma Gaara naozaj nepamätá. Alebo áno pamätá ale nedáva to najavo. To ma zožieralo až som zaspala na gauči. Zobudil ma až plač malej Konan. Tak som sa išla pozrieť, čo sa deje. Pri jej postieľke niekto stál. " Daj ruky preč." Skríkla som. Ako som si všimla oslovená osoba sa zľakla. " Sakura prepáč, že som ťa zobudila. Len som chcela vidieť moju menovkyňu." Povedala Konan. Už som ju spoznala. "Ahoj. Prečo si prišla teraz o pol 3 ?" spýtala som sa.
"No lebo teraz sa strážam najlepšie spí. A aj tak ráno by som prísť nemohla a večer tiež." Povedala Konan. "Inač. Čo povedal Pein na moju smrť ? Skočili na to ?" spýtala som sa zrazu. "No skočili na to. Aj keď prv neverili ale keď som im povedala, že si sa snažila chrániť malé tak to pochopili. A počula som, že aj v Konohe ťa majú za mŕtvu." Povedala pozrela konečne na mňa. "Áno majú lebo som si tak prikázala. Ale tuším, že to zabralo až pridobre. Lebo aj Gaara si myslí, že som mŕtva ale aj tak ma hľadá." Povedala som smutne. " Ale nesmúť. Dnes som ho videla ako si prezerá dokumenty, ktoré si vypísala. No len vyvaľoval oči a neveril im." Zachichotala sa.
" Ty potvora ty si sledovala Gaaru ?" spýtala som sa nazlostene. "No ani nie len som ho zahliadla." Povedala po pravde. " Dobre. No ako sa majú chlapci v Akatsuki ?" spýtala som sa aby nestála reč. No a tak sme sa rozprávali až do rána. Potom už Konan musela odísť. Ale sľúbila, že sa ešte ukáže. Po odchode Konan tak hodinku som si zdriemla. Až niekto ma zobudil. Klopal na dvere. No a tak som znudene išla otvoriť. Bola to Temari. " Dobre ráno Sakura. Nešla by si von sa poprechádzať aj s malou ?" spýtala sa zo záujmom. "Jasne. Pod dnu a chvíľku počkaj kým sa oblečiem a kým oblečiem malú." Povedala som a pustila som ju dnu. " Jasne. Počkám." povedala no a ja už som letela do svojej izby. A brala som to po dvoch schodoch. Viete, mám dom s jedným pátrom. Vyletela som ani strela. Obliekala som sa rýchlosťou blesku a malá Konan nebolo problémov. Tak sme vyšli s Temari von. A po ceste - neceste sme sa rozprávali. Ako sa menil Gaara. Aký mali život atď. Keď sme sa vracali. " Sakura zohnala som ti ten papier. Keď ho dnes napíšeš zajtra ti ho môžem poslať." Povedala láskavo Temari a už mi podávala papier aj pero. Lebo nič také som doma nenašla. " Ďakujem. A ďakujem aj za poprechádzanie." Povedala som a vošla som dnu. Lebo sme už stáli pred mojím domom. "Poď ešte dnu.
Chceš kávu, čas, mineralku ?" pýtala som sa. Zatiaľ čo som odnášala Konan do svojej izby. " Len čaj ďakujem. Nezdržím sa tu dlho lebo Gaara potrebuje s niečím pomôcť." Povedala milo. Tak som sa vybrala robiť čaj a sebe silnú kávu aby som zvládla napísať Tsunade. Keď dopila čaj a odišla. Tak som uložila Konan. A išla písať list Tsunade. Zrazu niekto zakopal na okno. Skoro som dostala infarkt, keď som to počula lebo som nikoho nečakala.
Tak som sa šla pozrieť kto sa ku mne dobýja. No ale nakoniec bol môj strach zbytočný. Bola to len Konan. Otvorila som jej okno. "Čo tu ty robíš zase ?" spýtala som sa jej. " Len som prišla pozrieť moju malú menovkyňu. Nič viac." Povedala a vošla do vnútra. " Aha. Dobre tak mi ju prosim ťa stráž. Lebo ja potrebujem niečo napísať Tsunade." Povedala som a vybrala som sa ku svojmu papieru kde som už začala písať. Ale bolo tam len MILÁ TSUNADE. Konan odišla ku Malej Konan a ja som mohla v kľude písať a zase niekto klopal. Zase som skoro chitila infarkt ale teraz som sa aj bála Konan tu už bolo a toto bola nevítaná návšteva. Išla som dole. Pozrela som sa na Konan a tá len vyľakane na mňa pozerala. Tak som šla pomaly k dverám. Pomaly som ich otvárala. Ale len tak očkom som pozrela kto tam je. A bol tam človek, ktorého by som hneď spoznala. " Konan musíš ihneď odísť potom prídem po teba ale teraz ihneď choď preč." Povedala som po tichu aby to ten vonku nepočul. "Jasne." Bolo jediné čo povedala a už bola preč. A ja som išla znovu otvoriť dvere.
A stál tam.... Kto stál za dverami ? To sa dozviete v ďalšom dieliku.
Komentíky prosím

no to bolo kráááásne xD
rýchlo pokráčko
som zvedavá,kto stál za dverami